Čo sa doteraz podarilo dosiahnuť?
- Komisia a krajiny EÚ vytvorili základy moderného, digitalizovaného systému v oblasti cezhraničnej koordinácie sociálneho zabezpečenia. Orgánom uľahčí výmenu informácií a zlepší spôsob, akým verejné inštitúcie poskytujú svoje služby verejnosti.
- Systém elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI) zlepšil výmenu informácií a spoluprácu medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia.
- Pracuje sa aj na zjednodušení interakcie medzi ľuďmi, ktorí pracujú v iných krajinách EÚ alebo tam prevádzkujú podniky, s verejnými orgánmi v celej Európe:
- vďaka nariadeniu o jednotnej digitálnej bráne by mali mať ľudia a podniky do decembra 2023 prístup k trom plne online postupom v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia, pri ktorých sa výstupy poskytujú elektronicky;
- spustený bol pilotný projekt ESSPASS s cieľom preskúmať digitálne riešenia týkajúce sa vydávania a cezhraničného overovania nárokov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Prečo Komisia navrhuje opatrenia v tejto oblasti?
Pravidlá EÚ už chránia práva na sociálne zabezpečenie občanov, ktorí sa pohybujú v rámci Európy, a zabezpečujú, aby mali občania prístup k dávkam, na ktoré majú nárok. Digitalizácia môže pomôcť pri účinnejšom uplatňovaní týchto pravidiel. Touto iniciatívou sa vytvárajú základy pre možné budúce kroky na ďalšie uľahčenie života občanov využívajúcich mobilitu, a to digitalizáciou a znížením zaťaženia podnikov a vnútroštátnych orgánov, ktoré sa zaoberajú cezhraničným sociálnym zabezpečením. Prispeje to aj k digitálnej transformácii Európy.
Ako pomôže širšia digitalizácia pri koordinácii sociálneho zabezpečenia?
Digitalizácia zlepší koordináciu medzi systémami sociálneho zabezpečenia a pomôže riešiť problémy, ktorým čelia občania, podniky a verejné orgány, napríklad:
- pre ľudí, ktorí žijú v iných krajinách EÚ alebo tam prevádzkujú podniky, nie je vždy jednoduché komunikovať s inštitúciami sociálneho zabezpečenia a inými verejnými orgánmi. Postupy osvedčovania a overovania nárokov v oblasti sociálneho zabezpečenia môžu byť časovo náročné a často pri nich treba predkladať fyzické dokumenty [tieto dokumenty sú známe aj ako „prenosné dokumenty“, napríklad aj európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP)]. Pre podniky z toho môžu vyplývať administratívne náklady a prekážky, najmä pri vysielaní zamestnancov na dočasnú prácu do zahraničia.
- Inštitúcie sociálneho zabezpečenia majú často ťažkosti s prístupom k informáciám a s ich výmenou z dôvodu nedostatočnej interoperability medzi vnútroštátnymi systémami. S overovaním nárokov, vydávaním alebo nahrádzaním dokumentov sú spojené náklady a rovnako tak aj v prípade podvodov a chýb týkajúcich sa prenosných dokumentov alebo používania EPZP.
Aké hlavné opatrenia navrhuje Komisia?
Cieľom plánov Komisie je:
- podporiť digitalizáciu v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia zameranú na občanov, a to týmito prostriedkami:
- bezproblémovými digitálnymi službami pre ľudí, ktorí cestujú po iných krajinách EÚ, prípadne sa do nich sťahujú alebo v nich pracujú či podnikajú, pri komunikácii s verejnými orgánmi;
- efektívnymi, digitálnymi a interoperabilnými cezhraničnými verejnými službami, ktoré budú ľahko prístupné a použiteľné;
- zlepšením spolupráce a výmenou informácií o sociálnom zabezpečení medzi inštitúciami.
Súčasťou týchto opatrení bude:
- dokončenie projektu elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení najneskôr do konca roka 2024 a neustále zlepšovanie existujúceho systému;
- ďalší záväzok krajín EÚ k činnostiam ESSPASS a – na základe jeho výsledkov – hodnotenie Komisie týkajúce sa jeho potenciálneho rozsiahleho zavádzania;
- digitalizácia ďalších postupov popri tých, ktoré sa majú podľa nariadenia o jednotnej digitálnej bráne digitalizovať do roku 2025, napríklad v oblasti dávok v nezamestnanosti, pracovných úrazov a chorôb z povolania a zdravotnej starostlivosti;
- lepšia výmena údajov a interoperabilita v cezhraničnom kontexte;
- trvalé investície do automatizácie procesov koordinácie sociálneho zabezpečenia;
- analýza možností zjednodušenia digitálnych služieb pre ľudí žijúcich a pracujúcich v zahraničí v rámci EÚ;
- výročné stretnutia na vysokej úrovni s členskými štátmi s cieľom monitorovať a podporovať pokrok.
Aký prínos bude mať širšia digitalizácia v tejto oblasti pre ľudí, podniky a verejné orgány?
Pre občanov, ktorí sa pohybujú po Európe:
- plynulý a jednoduchší prístup k verejným službám vrátane rýchlejšieho prístupu k dokumentom na preukázanie práv v oblasti sociálneho zabezpečenia v zahraničí;
- elektronické dokumenty v digitálnych peňaženkách na uľahčenie uznávania nárokov a úplnú kontrolu a vlastníctvo osobných údajov dotknutou osobou;
- jednoduchšie uplatňovanie práv sociálneho zabezpečenia v iných krajinách, napríklad neplánovanej zdravotnej starostlivosti v zahraničí;
- rýchlejšie a bezpečnejšie spracúvanie žiadostí o dávky sociálneho zabezpečenia.
Pre inštitúcie sociálneho zabezpečenia a iné verejné orgány:
- vyššia efektívnosť a kvalita služieb sociálneho zabezpečenia vrátane cezhraničných služieb;
- dôveryhodné digitálne overovanie nárokov v oblasti sociálneho zabezpečenia, zníženie nákladov a rizika chýb a podvodov;
- zlepšená spolupráca a lepší prístup k údajom o sociálnom zabezpečení a ich výmena, a to aj cezhranične, v súlade s prísnymi pravidlami ochrany údajov a bezpečnosti.
Pre podniky poskytujúce služby v zahraničí:
- jednoduchšie administratívne postupy a interakcia s inštitúciami sociálneho zabezpečenia vrátane online žiadostí a vydávania dokumentov, napr. pri vysielaní zamestnancov na prácu do inej krajiny EÚ.
Aké práva máte v súčasnosti vďaka európskemu preukazu zdravotného poistenia (EPZP)? Zmení sa niektoré z nich v rámci novej iniciatívy?
Opatrenia navrhované v oznámení nepovedú k žiadnej zmene pravidiel EÚ o koordinácii sociálneho zabezpečenia. EPZP vám bude naďalej poskytovať prístup k zdravotnej starostlivosti, ktorá je z lekárskeho hľadiska nevyhnutná a poskytovaná štátom v ktorejkoľvek z 27 krajín EÚ, na Islande, v Lichtenštajnsku, Nórsku a Švajčiarsku alebo v Spojenom kráľovstve, a to za rovnakých podmienok a za rovnaké náklady ako pre osoby poistené v danej krajine.
Aké sú ďalšie kroky v súvislosti s európskym preukazom sociálneho zabezpečenia (ESSPASS) – bude pre členské štáty povinný?
Dve konzorciá inštitúcií krajín EÚ s finančnou podporou Komisie v súčasnosti v rámci pilotného projektu vydávajú a overujú osvedčenia A1 a európsky preukaz zdravotného poistenia. Na základe výsledkov týchto pilotných činností, ktoré by sa mali ukončiť v roku 2025, Komisia rozhodne o ďalších krokoch vrátane uskutočniteľnosti zavedenia systému ESSPASS vo všetkých krajinách EÚ. Rozhodne aj o tom, či bude potrebný nový legislatívny rámec.
Ďalšie informácie o európskom preukaze sociálneho zabezpečenia.
Aký je súčasný stav, pokiaľ ide o systém elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI)? Koľko členských štátov sa pripojilo (resp. ktoré z nich)?
Po niekoľkých rokoch vykonávania je EESSI v prevádzke vo všetkých 32 zapojených krajinách (EÚ27, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo). V 13 z nich (BG, DK, EE, FR, CY, LV, HU, MT, PT, SE a IS, NO a UK) je možné vymieňať si informácie vo všetkých oblastiach a oblastiach sociálneho zabezpečenia. V 18 krajinách presiahla miera realizácie viac než 90 %. Vďaka EESSI vyriešili inštitúcie sociálneho zabezpečenia od roku 2019 rýchlejšie a bezpečnejšie viac ako 16 miliónov prípadov súvisiacich so sociálnym zabezpečením osôb, ktoré cestujú, žijú, študujú, odchádzajú do dôchodku a/alebo pracujú v inej krajine.
Komisia bude naďalej pomáhať členským štátom pri realizácii a poskytne štvrťročné monitorovanie a podávanie správ o výsledkoch jednotlivých štátov na webovom sídle Europa, ktoré spravuje GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie.
Ktoré ďalšie digitálne iniciatívy podporujú voľný pohyb a spravodlivú mobilitu pracovnej sily?
Nariadenie o jednotnej digitálnej bráne
V nariadení o jednotnej digitálnej bráne sa od krajín EÚ požaduje, aby do 12. decembra 2023 umožnili občanom a podnikom plný online prístup k 21 administratívnym procesom prostredníctvom webového sídla Vaša Európa a aby občania a podniky dostali tieto výstupy elektronicky.
Ide o tieto procesy týkajúce sa koordinácie sociálneho zabezpečenia:
- žiadosť o určenie uplatniteľných právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia;
- žiadosť o európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP);
- žiadosť o dôchodok.
Vyvíja sa technický systém založený na zásade „jedenkrát a dosť“ pre cezhraničnú výmenu dokumentov a informácie potrebné v súvislosti s uvedenými 21 postupmi. Cieľom je opätovne použiť informácie, ktoré už elektronicky uchovávajú iné orgány verejnej správy v Európe.
Európsky rámec digitálnej identity
Európsky rámec digitálnej identity (EUDI) uľahčí ľuďom a podnikom v EÚ cezhraničný prístup k verejným a súkromným službám. Krajiny EÚ budú vydávať harmonizované európske peňaženky digitálnej identity, ktoré jednotlivcom a podnikom umožnia dobrovoľne uchovávať a zdieľať údaje a digitálne dokumenty. Tento rámec by sa mohol uplatňovať aj na koordináciu sociálneho zabezpečenia.
Na testovanie peňaženiek digitálnej identity sa s podporou programu Digitálna Európa realizujú rozsiahle pilotné projekty. Skupina inštitúcií z rôznych krajín v súčasnosti testuje okrem iného vydávanie a overovanie osvedčenia A1 a európskeho preukazu zdravotného poistenia.
Ďalšie informácie o tom, ako plánuje ESSPASS nadviazať na rámec EUDI.
Návrh aktu o interoperabilnej Európe
Cieľom navrhovaného aktu o interoperabilnej Európe je vytvoriť rámec spolupráce pre orgány verejnej správy v celej EÚ a dohodnúť sa na spoločných, interoperabilných riešeniach. Z lepšie prepojených digitálnych verejných správ a lepšej výmeny údajov vo všetkých odvetviach a krajinách EÚ budú mať prospech ľudia aj podniky.
Európska dátová stratégia
Európska dátová stratégia zavedená v roku 2020 sa okrem iného zameriava na uľahčenie výmeny údajov medzi verejnými orgánmi. Prispieva to k zlepšeniu verejných služieb, ale aj k zníženiu administratívneho zaťaženia pre občanov využívajúcich mobilitu a podniky pôsobiace na jednotnom trhu.
Opatrenia sa zameriavajú na:
- medzisektorový rámec riadenia prístupu k údajom a ich používania,
- technologické systémy a infraštruktúru,
- zlepšovanie digitálnych zručností,
- podporu európskych dátových priestorov v strategických odvetviach.
Európska služba sledovania dôchodkov
Cieľom európskej služby sledovania dôchodkov (ETS), ktorá vznikla s podporou Komisie, je poskytovať ľuďom v ktoromkoľvek momente ich kariéry informácie o dôchodkových právach v členských štátoch, v ktorých pracovali.
Napriek existencii ETS si však jednotlivci, ktorí pracovali vo viacerých krajinách, musia na konci svojej kariéry sami žiadať o dôchodky v súlade s pravidlami EÚ o koordinácii sociálneho zabezpečenia. Inštitúcie sociálneho zabezpečenia používajú systém EESSI na výmenu informácií na výpočet dôchodkov. Občania dostanú formulár P1, ktorý je oficiálnym zhrnutím a výpočtom ich dôchodkových práv.
Projekt týkajúci sa pracovných a sociálnych preukazov totožnosti
V rôznych krajinách sa zaviedli pracovné alebo sociálne preukazy s cieľom zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek pracovného práva pre pracovníkov vrátane tých, ktorí pracujú v rôznych krajinách. Sociálni partneri EÚ v sektore stavebníctva skúmajú s finančnou podporou Komisie potenciál interoperability medzi týmito kartami.
Európska platforma na boj proti nedeklarovanej práci, ktorá pôsobí v rámci Európskeho orgánu práce, posudzuje účinnosť sociálnych preukazov totožnosti aj ako nástroja na boj proti nedeklarovanej práci.
Informačný systém o vnútornom trhu a elektronické vyhlásenie o vysielaní pracovníkov do zahraničia
Informačný systém o vnútornom trhu (IMI) pomáha orgánom pri cezhraničnej spolupráci a plnení povinností v rôznych oblastiach vrátane právnych predpisov EÚ o vysielaní pracovníkov do zahraničia.
Čo je elektronické vyhlásenie o vysielaní pracovníkov?
Komisia a členské štáty pracujú na vytvorení spoločného elektronického formulára (elektronického vyhlásenia), ktorý môžu krajiny môžu dobrovoľne používať pri vysielaní pracovníkov do zahraničia. Cieľom je znížiť administratívne zaťaženie poskytovateľov služieb a uľahčiť príslušným orgánom výmenu informácií. Mohol by tiež pomôcť v boji proti podvodom a zneužívaniu systému.
Vysielanie pracovníkov v odvetví cestnej dopravy
Smernicou (EÚ) 2020/1057 sa zaviedli osobitné administratívne a kontrolné požiadavky na vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy. Prevádzkovatelia cestnej dopravy musia vyhlásenie o vyslaní predložiť prostredníctvom viacjazyčného webového sídla „Cestná doprava – Vyhlásenie o vyslaní“, ktoré je prepojené so systémom IMI.
Iniciatívy v oblasti elektronického zdravotníctva
V rámci už čoskoro zavedeného európskeho priestoru pre zdravotné údaje sa Komisia a členské štáty snažia umožniť plné využívanie digitálnej infraštruktúry „Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU)“ v celej Európe na výmenu elektronických lekárskych predpisov, súhrnných informácií o pacientoch, laboratórnych výsledkov, správ o prepustení z nemocnice a lekárskych snímok.
Mohlo by to pomôcť zjednodušiť administratívne postupy spojené s preplácaním nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť podľa smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.
V roku 2023 je služba Moje zdravie @ EÚ v prevádzke už v jedenástich členských štátoch, v ktorých fungujú služby elektronického predpisovania liekov a súhrnných informácií o pacientoch.
Európska infraštruktúra služieb blockchainu
Európska infraštruktúra služieb blockchainu (EBSI) je iniciatívou Európskej komisie a Európskeho partnerstva pre blockchain. Jej účelom je podporovať poskytovanie cezhraničných verejných služieb pomocou technológií blockchainu.
EBSI sa môže využívať na dôveryhodné a decentralizované uchovávanie informácií. Jednotlivcom umožňuje nové formy overovania, vysledovateľnosti a transparentnosti pri interakcii s verejnými službami v EÚ. Ako jedna z možností využitia, ktoré sa majú testovať v rámci EBSI, bol vybraný projekt ESSPASS.